Dobšiná - sprievodca mestom a okolím

I. časť.

 HISTÓRIA DOBŠINEJ

1./

      Z histórie Dobšinej na oficiálnych stránkach sa dočítame z rôznych prameňov okrem iného aj nasledovné  :

      Staré banícke mesto Dobšiná leží v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského Rudohoria, tvoriacej samostatný pod celok Revúckej vrchoviny -Dobšinské predhorie. Založené bolo na začiatku 14. storočia. Jeho názov je pravdepodobne odvodený od Dobšinského potoka, ktorý sa v historických prameňoch prvýkrát uvádza v roku 1320 ako Dupsina fluvius. Toto pomenovanie sa v súčasnosti považuje za slovanské. Na pevnú historickú pôdu sa prvýkrát dostávame v roku 1326, kedy podľa dohody potvrdenej jágerskou kapitulou poverili Bebekovci (Bubekovci), ktorým územie od roku 1243 patrilo, dedičného richtára Mikuláša, Razlovho syna, usídliť tu nemeckých baníkov na krupinskom práve. Za to sa mu okrem iného priznávala jedna tretina výnosu miestnych baní.

        Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Získala právo meča a v roku 1417 od Žigmunda Luxemburského i jarmočné právo. Od konca 15. storočia sa už v prameňoch uvádza ako mesto ("civitas"). Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v roku 1723 bolo mesto oslobodené od zemepanského poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. v r. 1756 potvrdila Mária Terézia Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Konali sa 22. februára, 12. mája, 1. augusta a 8. decembra.

    Tu na starom námestí sa konali trhy. Na mieste starého holičstva, je teraz budova kultúrneho domu 

  Aj vďaka získaným privilégiám dokázalo mesto prekonať pustošivé vpády. v roku 1540 vyplienil Dobšinú kapitán Muránskeho hradu Matej Bašo. Od roku 1556 bola Dobšiná poplatná fiľakovským Turkom, ktorí ju zákerne prepadli 14.októbra 1584. Mesto vydrancovali a 352 obyvateľov odvliekli do zajatia. Táto udalosť sa stala medzi 21.00 hod. a 03.00 hod. ráno. Na pamiatku tejto udalosti dodnes na veži starého gotického evanjelického kostola, pôvodne z roku 1480, v tento čas vyzváňa zvonček zvaný miestnymi "cintále ". 

     Podľa tradície tu saský technik Daniel Fischer už v roku 1680 postavil prvú vysokú pec. Známym železiarskym podnikateľom bol najmä Pavol Láni, od roku 1706 krajinský železiarsky inšpektor Františka II. Rákociho. Lánimu sa podarilo vybudovať v Dobšinej pomerne rozsiahly železiarsky komplex. v rokoch 1706 až 1716 dal vybudovať vlastné huty. Nevedno, či už išlo o vysoké pece, pretože ich parametre nie sú známe. Isté je, že v rokoch 1720 -1722 dal postaviť saskými odborníkmi vysokú pec na Hnilci v dnešnej Dobšinskej Maši podľa holandského vzoru. Druhú vysokú pec vo Vyšnej Maši začalo stavať mesto v roku 1755. Tieto pece boli niekoľkokrát prestavané a zanikli v roku 1906, resp. 1919. Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete najmä v 16. až 18. storočí. K jeho krátkemu oživeniu došlo na začiatku minulého storočia, keď bola v roku 1911 založená účastinárska spoločnosť Dobšinské mediarne. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia ťažbou kobaltovo-niklových rúd, ktorých ceny na svetových trhoch prudko stúpali.

       Všetci obyvatelia mesta boli oslobodení od platenia daní. v 16.-18. storočí sa v Dobšinej ťažila taktiež ortuťová ruda a v rokoch 1862 -1884 bizmutová ruda. Z nerudných surovín sa podnes ťaží chryzolitový azbest, známy od oku 1723. V dobšinskej papierni zaviedli v roku 1824 výrobu azbestového papiera. Azbest sa začal priemyselne ťažiť po roku 1919.

   Fotografia Dobšinej z Pišla, pred započatím ťažby azbestu 

 Závod bol postavený v roku 1928. Popri baníctve a hutníctve mala vysokú úroveň aj remeselná výroba.

      V roku 1770 existovalo na území mesta päťdesiat remeselníckych dielní. Vynikalo najmä kováčstvo, majúce vlastný cech už v roku 1633. Významnú surovinu poskytovali dobšinské lesy, v ktorých sa pálilo veľké množstvo drevného uhlia.

Bohatstvo lesov dokazuje aj dobová fotografia asi z roku 1950, ktorá je fotená pravdepodobne od Marón, alebo z Vincovky. Zaujímavý je pohľad na Suchý vrch, ktorý bol v tej dobe práve po ťažbe. Vrcholok má úplne holý. Za Suchým vrchom sa nachádza pohorie Babinej. V popredí v ľavej časti vŕšok Golgenpark (Šibená hora) v tom čase bola ešte poľnohospodársky obrábaná. Na takýto pohľad pamätám z 50-tych rokov minulého storočia.  

      V rokoch 1686 -1875 pracovala v Dobšinej papiereň, založená Jánom Czieserom v doline Hottersgrund, východne od mesta. Jej hlavným odberateľom bola tlačiareň v Debrecíne. v roku 1715 k nej pribudla druhá papiereň. Význam Dobšinej podčiarkovala existencia banského súdu, zrušeného v roku 1789. v cirkevnom živote si zasluhuje pozornosť tzv. Dobšinská koalícia, uzavretá v roku 1743, podľa ktorej za superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského obvodu sa mal striedavo voliť predstaviteľ nemeckej a maďarskej alebo slovenskej cirkevnej obce.

       Vynikajúcu povesť malo dobšinské školstvo. Už v 16. stor. tu existovala latinská škola, ktorá sa neskôr vyvinula na nižšie gymnázium. Študovali tu napr.: Juraj Palkovič v rokoch 1784 -861, Pavol Jozef Šafárik 1808 -1810, Karol Kuzmányi 1817 -1820. Táto škola definitívne zanikla v roku 1848. Ešte v roku 1853 bola založená detská opatrovňa - óvoda ako vôbec jedna z prvých v Uhorsku. Zoštátnená bola v roku 1900.

       V  roku 1892 bola otvorená štátna meštianska chlapčenská škola, ktorá patrila medzi najmodernejšie vybavené školy v Uhorsku. v rokoch 1896 - 97 bola postavená nová budova školy (dnes budova Gymnázia). v roku 1888 bola otvorená dievčenská meštianska škola, pri ktorej bol v r. 1904 zavedený tiež kurz ručných prác. V roku 1909 bola na mieste starej základnej školy postavená pre dievčenskú školu nová budova s priečelím k evanjelickému kostolu (dnes budova učňovskej školy).V roku 1885 bola v meste zriadená obecná učňovská škola. Svojím významom presahovala hranice Gemerskej župy mestská banícka škola, existujúca s prestávkami v rokoch 1860 -1895.

Viac o národných kultúrnych pamiatkach mesta Dobšinej  viď na stránke :  http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/narodne-kulturne-pamiatky-mesta-dobsina - autor Ing. arch. Eva Šmelková.

       Medzi stavebnými pamiatkami dominuje ev. a. v. kostol, budovaný zo staršieho kostola koncom 15. storočia, v roku 1891 úplne prestavaný. Drevený katolícky kostol a fara boli postavené v roku 1745. Na ich mieste bol v roku 1792 vybudovaný dnešný katolícky kostol sv. Františka Xaverského. Pôvodnú drevenú zástavbu mesta spustošil obrovský požiar 19.júla 1855, ktorý zničil aj novú radnicu. V rokoch 1868-69 dalo preto mesto postaviť dnešnú reprezentačnú radnicu. Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského baníctva.

Dobová maľba námestia radnice a ev. kostola. Asi 19. storočie

      Vysťahovalectvo kulminovalo v desaťročí 1880 -1890, kedy počet obyvateľov poklesol z 5 592 na 4 643. v 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou v Gemeri, ale od prelomu storočí sa začali obyvatelia silne pomaďarčovať. Taktiež sústavne narastal počet obyvateľov slovenskej národnosti.

      V rokoch 1938 -1945 bola Dobšiná okresným mestom. Poslednú svetlejšiu kapitolu, ktorá však Dobšinej už pôvodnú slávu nevrátila, začala písať ťažba azbestu. Jeho ložisko je však dnes už značne vyčerpané a ťažba je zastavená. Po úpadku baníctva a železiarstva sa začalo v Dobšinej intenzívnejšie rozvíjať poľnohospodárstvo, chov oviec a koní  a v súčasnosti nadobúda na význame drevospracujúci priemysel , ako aj závod  poniže Dobšinej  - bývala vzduchotechnika,  v súčasnosti Kovostroj  Dobšiná.

      Vzhľadom k nevyčerpateľným prírodným krásam sa tu rozvíja i turizmus. Pešia turistika sa rozmáha vďaka veľkému množstvu značených turistických trás začínajúcich z Dobšinej, Dediniek a z Podleska - Geravy, najmä do Zejmarskej rokliny, na Havraniu skalu, do Suchej Belej, Prielomu Hornádu, na Tomášovský výhľad, Kláštorisko a iné. Veľkým lákadlom sú jaskyne. Prístupná je Dobšinská ľadová jaskyňa.  Základná škola v Dobšinej nesie meno objaviteľa ľadovej jaskyne Ing. Ruffíniho. Neďaleko je i svetoznáma Ochtinská aragonitová jaskyňa a  Krásnohorská a Gombasecká jaskyňa. Vybudovaním 7 značených cyklotúr sa v okolí Dobšinej začala i cykloturistika. No napriek tomu snáď najvýznamnejšie sú lyžiarske strediská či už je to stredisko „Alweg“, a blízke lyžiarske strediská  Július, Rejdová, alebo Dedinky, či Mlynky.