Dobšiná - sprievodca mestom a okolím

IV. časť

MIKRO-REGIÓN DOBŠINEJ

     Ako samotná  Dobšiná, tak aj bezprostredné okolie Dobšinej je veľmi zaujímavé a tvorí vlastne taký prirodzený mikro región, ktorý  ku Dobšinej neodmysliteľne patrí. Je s ňou od dávna rôzne spojený, či už historicky, ekonomickými alebo inými vzájomnými vzťahmi, teda medzi Dobšinou a jednotlivými nasledujúcimi miestami. Tvorí súčasne jeden neodlučiteľný prírodný celok a preto je tu na mieste aby všetko to, čo je blízke a vzácne obdivovateľom tohto prekrásneho kúta  Gemera, - Slovenska, či už  návštevníkom z hoc ktorého kúta sveta, bolo v nasledovných častiach  aspoň v stručnosti  spomenuté a ukázané.   

1./

Július

                 Pohľad zo zjadovky Július na dobšinské kopce

     Tesne pred Dobšinou, v smere od Rožňavy, neďaleko bývalej železničnej zastávky Vlachovo závod, sa nachádzala baňa zvaná Július, ktorá však ako všetky ostatné bane v Dobšinej a okolí  boli  už vyťažené. Neďaleko od uvedenej bane, pod kopcom Radzim vzniklo rekreačné stredisko rovnomenného mena  JÚLIUS, s množstvom turistických atrakcií a to najmä  v zimnej sezóne ponúka kvalitnú lyžovačku, trať s umelým zasnežovaním. Atraktívne je aj v lete s možnosťou rôznych turistických výletov do okolia či  kúpania sa  na miestnom kúpalisku. 

                             Rekreačné stredisko Július

2./

Vyšná Slaná

       Od Júliusu , vedie pohodlná cesta na Vyšnú Slanú, ktorá je pôvodom stará banícka obec, známa už v 14 storočí. Prvé písomné záznamy sú z roku 1362, keď Vyšná Slaná patrila Štítnickym  Bebekovcom  a volala sa Sayowfey  neskôr  Felsesayo.  Má to zrejme súvis  z dávnym prekladiskom soli, ktorá sa vozila z Poľska.  Vyšná Slaná je známa aj tým, že tu v rokoch 1928 – 1930 pôsobil ako učiteľ  slovenský  spisovateľ  Fraňo Kráľ . Z tohto prostredia čerpal námety na román  „ Cesta zarúbaná „  a Vyšnú  Slanú nazval Radzimka.  Je to malebná dedinka rozložená pod  Radzimom a neďalekou Stolicou, ktorú  hodno navštíviť,  pre možnosti zimnej, alebo letnej turistiky.

                                        Kostolík vo V. Slanej pod Radzimom

3./

Rejdová

        Pohľad na obce Rejdovú a Vyšnú Slanú pod Stolicou

       Z Vyšnej Slanej sa dostaneme do Rejdovej, ktorej vznik nie je úplne presný, ale datuje sa, že táto obec  vznikla  od prvej polovice  14 storočia do  prvej polovice 15 storočia.  Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Nachádza sa na terasovej plošine pri hornom toku rieky Slanej ako prvá obec od jej prameňa. Kto miluje prírodné krásy, kto miluje hory a prechádzky prírodou, je preňho táto časť ako stvorená. Rejdová sa nachádza pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria – Stolicou, ktorej nadmorská výška je 1476  m.n.m, a na jej úpätí pramení rieka Slaná. Okolie obce tvoria krásne hory, lesy s množstvom lesných plodov. Je tu aj veľmi dobrá možnosť využitia zimnej turistiky, pretože sú tu vybudované lyžiarske zariadenia s tromi vlekmi. Vzhľadom na horský charakter tejto obce, sú tu skoro vždy veľmi dobré prirodzené snehové  podmienky.

Rejdová pod Stolicou

4./

Lanyiho Huta

                       Cesta do Lányiho Huty z Dobšinej

 Musíme sa vrátiť zasa do Dobšinej, aby sme sa od Bujaku  vybrali do Lányiho Huty, na súčasných mapách niekde nazývaná  Lániho Huta.  Táto osada, hoci je 3  km vzdialená od Dobšinej  je vlastne jej súčasťou. Z  Dobšinou  je úzko spätá  a je celkom isté že zásluhu na jej vzniku mal sám Lányi, ktorý v Dobšinej a jej okolí staval v minulosti huty, čomu bolo tak aj v samotnej Lanyiho Hute. Je to osada  doslovne učupená pod Čiernou horou. Je turisticky atraktívna aj vďaka  Starej horárni  -  horskej chate,  no v neposlednom rade  hlavne kvôli nádhernej okolitej prírode.

5./

Hámor  - Ľudová záhrada 

             Situovanie ľudovej záhrady za mestom Dobšiná

      Z Dobšinej, z horného konca od futbalového štadióna, vedie cesta ( mimochodom momentálne nie práve v najlepšom stave ) do Hámra. Je tam v súčasnosti iba zopár domčekov, ale v minulosti aj táto časť mala svoj osobitný význam v rámci Dobšinej. Naproti Hámru je bývalá Dobšinská ľudová záhrada, kde by sme sa zastavili na zopár riadkov navyše najmä pre pamätníkov, ale aj pripomenúť mladšej generácii, ako to voľakedy bolo. 

Dobšinská ľudová záhrada mala svoj osobitný význam v živote dobšinčanov  asi tak v 50-tych rokoch 20 storočia a mnoho desaťročí pred tým.

      Pre neznalých iba pripomíname, že ľudová záhrada v Dobšinej sa nachádza v údolí smerom na Zimnú vodu rsp. smerom na Čuntavu, pri Hámri, asi tak  5 km  od  horného konca mesta Dobšiná.

     V spomínaných 50-tich rokoch minulého storočia, bola ľudová záhrada vlastne udržiavaný park s mnohými aj zvláštnymi rastlinami, ktoré bežne v prírode nerastú. Okrem toho že tam bolo množstvo lavičiek  na posedenie, bolo tam aj niekoľko budov, slúžiacich pre  zábavu dobšinčanov. V prvom rade je potrebné spomenúť murovanú tanečnú halu v spodnej časti záhrady, ktorá sa nachádzala blízko umelého malého jazierka s ostrovčekom uprostred, kde sa bolo možné aj člnkovať. V tejto murovanej, tanečnej hale  prevažne hrávala dychovka ku tancu. Okolo budovy boli pevné drevené stoly  s lavičkami, kde bolo možné  posedieť , popiť, pojesť, proste pohovoriť a zabaviť sa.

      Nad murovanou tanečnou halou, boli na hornej terase ešte  dva tanečné parkety , ale to boli drevené vyrezávanej konštrukcie. V týchto miestach  hrávali cigánske  rsp. iné ľudové kapely. Boli tam aj murované pivnice, kde sa udržiavalo chladné pivo a množstvo rôznych altánkov s pohostením rôzneho druhu. Často navštevovaná kolkáreň a okolo  boli lavičky  stoly , udržiavané ohniská na prípadné opekanie slaninky či klobások, proste príjemné posedenie v prírode.

       V takto pred tým udržiavanom parku sa konali majálesy, alebo juniálesy  ( ľudové zábavy s tancom ) , ktoré mávali ako deti, tak aj dospelí. Bolo zvykom, že v deň konania takýchto ľudových slávností, bolo v určitú hodinu zhromaždenie na námestí a spoločne za sprievodu hudobných kapiel sa išlo lesnou cestou  do ľudovej záhrady , najprv teda po terajšej Tureckej ulici, okolo bývalého kúpaliska a bývalého JRD ďalej lesnou cestou príjemného lesa zvaného Friedwald, až do samotnej ľudovej záhrady. Zábavy pre dospelých sa  mnohokrát pretiahli až do ranných hodín a veru padlo tu veľa prvých bozkov a vzniklo veľa prvých lások. 

       Keď navštívime tieto miesta  v týchto časoch, niet tu po tom všetkom ani pamiatky a možno iba nostalgicky na to všetko zaspomínať. Vedľa ľudovej záhrady síce vyrástol pekný rekreačný komplex, ktorý by hádam mohol byť náznakom ku vráteniu sa bývalej sláve tejto ľudovej záhrady.

6./

Vyšná Maša

  Fotené smerom  na Vyšnú Mašu. Foto od Starca. Bližší popis o snímku viď v samotnom fotoalbume. 

   Z Hámra pokračujeme  smerom na Vyšnú Mašu, ktorá v minulosti Dobšinej tvorila taktiež významnú  priemyselnú  súčasť Dobšinej. Boli tu pražiarne rúd  a pece. V súčasnej dobe sa tu možno pokochať už iba na stádach pekných koníkov, ktoré sa tu chovajú. Z týchto miest možno tiež urobiť pekné výlety buď ďalej smerom ku Zimnej vode,  prípadne na Striebornú, alebo na Šajby, prípadne pokračovať nádherným údolím Šindlovej , či Dankovej na samotnú Čuntavu.

7./

 Dobšinská Maša

       Pred priehradou sa nachádza v údolí Dobšinská Maša

    Všetky cestu vedú do Ríma, ako už bolo spomenuté, a z Dobšinej  vedú na Dobšinský kopec, odkiaľ by sme sa vybrali najprv do Dobšinskej Maše. Pôvodne bola Dobšinská Maša ako osada Dobšinej a až v roku  1960, bola pričlenená ako súčasť Dediniek. Je to tiež jedno z nádherných miest okolia Dobšinej s možnosťou letnej, či zimnej turistiky.

                                      Dobšinská Maša

8./

 Mlynky –  Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Palcmanská Maša,            Rakovec, Sykavka

                            Základná škola v Rakovci

     Z Dobšinskej Maše je najbližšie ku obci  Mlynky, ktorá má tiež svoju svojráznu históriu.  Datuje sa, že prví osadníci na územie dnešných Mlynkov došli už v 14. storočí. Bolo taktiež charakterizované banskou činnosťou, ktorá bola úzko prepojená s Dobšinou. Ešte v 50-tych  rokoch minulého storočia tu boli okrem iného banské lanovky ( zvané šodronky), ktoré  viedli z Rovne pri Dobšinej  cez Gúgel do Mlyniek. Ku ukončenie banskej činnosti  došlo v 60-tych rokoch   20. storočia.

                           Mlynky - Prostredný Hámor

             Mlynky - Dolný Hámor. Foto : Vl. Václavík

    Vznik samotnej obce Mlynky sa datuje od roku 1960.  Pred tým jej časti -  Mlynky,  Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Palcmanská Maša,  Rakovec, Sykavka, patrili územne ku Spišskej Novej Vsi. Každá jednotlivá miestna časť obce  Mlynky je svojrázna, ojedinelá  a každá z nich poskytuje odlišné podmienky ich využitia, či  prežitia dovolenky, alebo výletov , napríklad  sprístupnenou Zejmarskou roklinou, ale sú tu najmä veľmi bohaté možnosti lyžovania, či už na Bielych Vodách, ale hlavne na Gúgli, ktoré sa datuje už od 40-tych rokov 20. storočia. 

           Mlynky - Havrania dolina. Foto : Vlado Václavík  

                                Mlynky - Biele Vody

9./

Dedinky

              Obec Dedinky - vodná plocha Palcmanskej Maše

      Pokiaľ opustíme Mlynky a nevydáme sa smerom na Spišskú Novú Ves, alebo do Stratenej, odbočíme na významné rekreačné stredisko  Dedinky. Obec Dedinky vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Prvé písomné zmienky však už pochádzajú z roku 1380.

Na snímku z albumu pána Stehla vidieť priestor, kde je v súčasnosti vodná nádrž a sú tam zachytené zatopené obce Štefanovce a Imrichovce.

     Dnešný charakter obce dotvára najmä umelá vodná nádrž Palcmanská Maša, postavená na prelome 50-tych rokov 20. storočia.

   Pre porovnanie s predošlým snímkom, ako vyzerá tento priestor s priehradou v súčasnosti.

Nádherné prostredie prírody ponúka nekonečné množstvo možností na relaxáciu a oddych. Je to ideálne miesto na letné kúpanie ( síce s najchladnejšou vodou  v rámci slovenský vodných plôch, o to však osviežujúcejšie ) , rybárčenie, člnkovanie, alebo v zime príjemné lyžovačky  v okolí, prípadne vyvezenie sa lanovkou na Geravy  a vlastne sme v samotnom srdci južnej časti Slovenského raja.   

10./

Stratenská Píla

                                  Na Stratenskej Píle

     Z Dediniek sa môžeme dostať na Stratenskú Pílu buď pešo turistickým chodníkom, trvá to asi tak 20 minút, teda podľa zdatnosti jednotlivca, prípadne aj vypožičanou loďkou  popod železničný most smerom proti toku Hnilca, alebo napokon  po ceste a tesne pred Stratenou odbočíme v pravo miesto do obce. Je to nádherný kút  južnej časti Slovenského raja, s mnohými možnými vstupmi  či už do Malého Zajfu, pod Občasný prameň, alebo na Havraniu skalu, prípadne aj na Glac a priľahlých roklín. Samotná Stratenská Píla  je iba chatovou osadou, ale s nádherným okolím.  

11./

Stratená ,  Stratenský kaňon

     Z Dobšinského kopca, prípadne zo Stratenskej Píly je to do samotnej Stratenej ozaj iba skok. Obec Stratená sa nachádza v povodí Hnilca, uprostred očarujúcej prírody Slovenského raja, ktorá vznikla v roku 1723 ako hutnícke a banícke sídlo. Posledná pec pracovala ešte v roku 1927. Dnes je Stratená  mimoriadnym významným centrom cestovného ruchu, východiskom  rôznych turistických trás a dalo by sa povedať že je to južná brána do Slovenského raja.

           Zastávka v Stratenej v zime. Foto : Karol Kasanický  

      Cestou smerom na Dobšinskú ľadovú jaskyňu, tesne pred  cestným tunelom sa nachádza v pravo, pôvodná stará cesta, ktorá prechádza skvostom prírody, nezabudnuteľného   Stratenského kaňonu, ktorý  do Druhej svetovej vojny skrášľovala  Stratenská skalná brána. Skutočnosť je taká, že do povetria ju vyhodili tu nemenovaní partizáni, čím ochudobnili región o ojedinelé technické dielo - unikátnu pamiatku vytvorenú banskou technikou, ktoré sa po toľkých rokoch už približovalo teoreticky k prírodnej pamiatke.             S výstavbou cestnej siete začali ešte Koháryovci, dokončili ju Coburgovci v roku 1840. Na pamiatku ukončenia výstavby vytesali na najužšom, tiež umelo rozšírenom mieste cesty, do skaly nápis: Coburg Ferdinand 1840.  Pešia prechádzka týmto kaňonom je ozaj balzam na nervy.  

     Vstup do Stratenského kaňona pred cest. tunelom od Dobšinskej ľadovej jaskyne.

               POKRAČOVANIE NASLEDUJE : IV. časť - Mikroregión Dobšinej - Dobšinská ľadová jaskyňa, Telgárt, Vlachovo.