Dobšiná - sprievodca mestom a okolím

2./

Horný okruh vrchov okolo Dobšinej

      Úplne úvodom horného okruhu vrchov okolo Dobšinej,  je potrebné  spomenúť, že Tešnárkami v pravo sa začínajú VOLOVSKÉ  VRCHY a vlastne počnúc IBERPARKOM všetko do ľava smerom na GÚGEL, ( V súčasnosti nazývaný Kruhová)  by mali začínať STOLICKÉ VRCHY. Všetko samozrejme v rámci Slovenského Rudohoria. Aj v tomto prípade budem vychádzať z mapy z roku 1952. Z uvedeného dôvodu je umiestnim hneď na začiatok pre lahšiu orientáciu. Ako tretia mapa je ešte staršia z roku 1927. Pre porovnanie pridávam aj štvrtú mapu z roku 1935 od Uherkovicha  v niektorých prípadoch uvediem aj tieto pôvodné názvy.

Jedná sa o západnú časť. Kliknutím do obrázku mapy sa zväčší

Tu je zobrazená východná časť. Kliknutím do mapy sa zväčší.

      Mapa z roku 1927 ( Lux, Kalmán ). Kliknutím sa zväčší.

      Mapa z roku 1935, podľa predlohy od Uherkovicha. Kliknutím do mapy sa vám obrázok zväčší čitateľne.  

    Začali by sme teda južnou stranou, pretože tam vlastne ani poriadne kopce okrem Pišla a Spitzenhugla ( Špicenhíbla) 729 m.n.m., na  turistických mapách  nazývaný t.č.  ako Končistá,  poriadne kopce  nie sú.

l./  V dolnom okruhu dobšinských chotárnych názvoch sme skončili na Nových cestách. Pre lepšiu orientáciou, by sme predsa len vyšli  od nich  pri TRUTZU, to je neďaleko vyrovnávajúcej nádrže Dobšinského potoka. Pod Trutzom sa nachádza ešte časť zvaná Zábava, ale keď sa pustíme od Zábavy smerom na les  za Hlbokou Dolkou , prídeme do polesia Pockenpark

2../ Za Pockenparkom   sa nachádzajú TRENKY ( označené iba na organizačnej mape z roku 1995) - mimochodom výborné hubárske terény . Odtiaľ je vynikajúci výhľad na RADZIM, ktorý už však patrí do Vyšnoslanského chotára.

3./ Nasleduje časť dobšinských kopcov, ktoré boli pomenovaním pomerne problematické, aj na mapách sú pomenovania rôzne. Podľa rozprávania mojich starých rodičov pod Špitzenhíblom pred Friedwaldom nasledoval TONANBOLD v preklade Jedľový les a hneď za Friedwaldom vrch ZILBERZICH – STRIEBORNÁ s výškou 880 m n.m Ďalej nasleduje sústava vrchov a to Riesenkamm 1, Riesenkamm 2 a Radmacherkamin. Na súčasných  mapách je to však označované pod jedným celkom ako PALKOVÁ 1015 m n.m. V údolí dole pod nimi  je prameň ZIMNÁ  VODA ( Zdroj pitnej vody pre Dobšinú. ), ktorý bol nazývaný na starej mape podľa Kalmana  Sontaghspring čo je v preklade nedeľný prameň.

Na uvedenej snímke od Starca v ľavej časti je najlepšie vidieť uvedené problematické trojvršie, a to Strieborná,880 m n.m., Palková 1015 m n.m a Buchwald 1293 m n.m., teda na nasledujúcom snímku snímku.

    Foto od Starca  zo stránky : http://www.fotodobsina.sk/news.php

Pri správnom zorietovaní sa podľa mapy z roku 1952. Od Trenkoch  prechádzame cez Brezinu na Farbárku  rsp. Nazývaná aj Farbiarka (1995). Hoci sme to v treťom bode trocha predbehli, poďme ale pekne poporiadku a postupne, takže si to trocha zopakujeme.

4. / Pri Špitzehieblu – Končistá, smerom ku Pišlu sa nachádzal kedysi Tannenwald   v preklade jedľový les, ktorý však už ledva sem tam jedľu má. V dolnej časti ,prechádzky dobšinskou prírodou, sme sa prepracovali až ku  FRIEDWALDU 718 m.n.m  a odtiaľ vlastne od Ľudovej záhrady, môžeme pokračovať ďalej vo vyšnom okruhu.

5./  Za Friedwaldom  v preklade mierový les, nasleduje konečne nad Ľudovou záhradou, oproti HAMRU  vrch STRIREBORNÁ  888 m.n.m.. Na starej mape od Kalmána je pomenovaná ako Silberzech, ale s nadmorskou výškou 805 metrov,ktorá sa tiahne smerom až nad Vyšnú Mašu.

       Pohľad na Striebornú, fotené za Ramžou, pred Ľudovou záhradou.

6./  Za Striebornou  až ku Nižnému Buchwaldu  , sa nachádzajú  :  Risen kamm I, Riesen kamm II , čo sú v preklade obrovské  hrebene. Za ním nasleduje Radmacherkamin  a nakoniec pred Nižným Buchwaldom nasleduje Rachelina. (  Na Dobšinskom kopci je orientačná mapa, kde celý tento súbor kopcov medzi Striebornou a pred Buchwaldom je pomenovaná ako PALKOVÁ ).

Uvedená fotografia po kliknutí je v pôvodnej veľkosti, preto nižšie pridávam tú istú fotografiu bez popisu v menšom rozlíšení. Fotené z Gúgla.

7./  Nemožno však zabudnúť, že dole v údolí  tečie Dobšinský potok  a oproti už pomenovaným pohoriam sú náprotivné hory. Takže hneď  oproti Friedwaldu je WINDZOG , ku ktorému sa vrátime neskôr, ale za ním nad Vyšnou Mašou  sú ŠAJBY na starej mape od Kalmana nazývané  SCHEIBE  a práve nad Vyšnou Mašou vyteká prameň ZIMNÁ VODA na starých mapách podľa Kalmána označovaná ako SONTAGHSPRING. Odtiaľ sa už pomaly dostávame do doliny Schindlová čítaj Šindlová a do doliny  Danková,  obe smerujúce na Čuntavu.

8. Za Šajbami na starej mape od Kalmána sú KIEMPHEM  ( v preklade drienky , údajne tam v dávnych časoch rástli). Je to blízko Čiernej Hory a Ondrejiska.

9./  Od Zimnej vody údolím hore sa dostávame do doliny DANKOVÁ , ktorá je pod Buchwaldom a nasledujúcim veľmi známym obľúbeným kopcom  ČUNTAVA  1112 m n.m.

Pohľad na Dankovú dolinu v pozadí Eltrsten, od Štefana Dobšinca

       Z Čuntay je možné urobiť niekoľko pekných výletov a to buď na Rejdovskú stranu smerom na  TRESNÍK  1390 m n.m., cez priesmyk Priehyba až na samotnú STOLICU 1477 m n.m. najvyšší vrch Slovenského Rudohoria a teda aj Stolických vrchov. 

Pohľad z Čuntavy ponad Dankovú dolinu smerom na Radzim od Štefana Dobšinca.

       Pohľad na chaty na vrchu Čuntava do Štefana Dobšinca.

Pohľad z vrchu Čuntava na dolinu Danková a chatky na Čuntave. V pozadí nad chatkami vrch Eltrštén. Foto : Starec.

     Pokiaľ sa nepustíme smerom na Telgártsku stranu z Čuntavy, musím ešte pripomenúť v nasledujúcom bode vrchy, ktoré sa nachádzajú na pravej strane od Vyšného Hámra.

10./  Tesne nad Vyšným  Hámrom v pravo, pokiaľ ideme smerom na Zimnú vodu sa nachádza vrch BINDZÓG v preklade to znamená ťah vetra. Zrejme v minulosti starí dobšinčania pozorovali, že práve odtiaľto najčastejšie vanú vetry, teda od severozápadu do Dobšinej. Oficiálne na mapách je tento vrch označovaný ako VINCOVKA  879 m n.m. Na mape od Kalmána bola menovaná ako Windseck s nadmorskou výškou 882 m. Zrejme starí bulineri ju preto nazývali Bindzóg. Najlepší pohľad na Vincovku z  fotiek je práve na nasledujúcom zábere, kde sa nachádza uprostred a v pravo od nej je Čierna HORA  1152 m n.m.

                                        Vincovka v prostriedku fotografie

                                           Popis vrchov, začínajúc Vincovkou v ľavo

Ešte medzi Vyšným Hámrom a Vyšnou Mašou je Medvedia dolka a keď ňou vyjdeme takmer na Vincovku naskytne sa nám tento pohľad  :

11./  Pokiaľ pokračujem ďalej, prídeme do Vyšnej Maše, kde kedysi v minulosti boli pražiarne rúd a myslím aj prvé Vysoké pece na Slovensku. Nad Vyšnou Mašou v pravo sa nachádzajú ŠAJBY 1015m n.m.

Pohľad z Šajboch, smerom na Kráľovú hoľu a tzv. zadnú Čuntavu v ľavo. Foto poskytla Gothardová z Dobšinej.

Údolím pokračujeme ku Zimnej vode a do doliny Schindlová  ( Šindlová )ktorá sa pri murovanom moste rozdeľuje a ide sa na  DANKOVÚ , ktorá sa tiahne až k úpätiu ČUNTAVY. Pokiaľ z Čuntavy schádzame  lesnou smerom na Telgártsku stranu, dostaneme sa nad sedlo Besník , ktoré má okolo 1000 m n.m. a naskytne sa nám trebárs tento predjarný pohľad:

prípadne tento takmer zimný pohľad:

12./  Od sedla Besník, resp.trocha vyššie po ceste smerom na Čuntavu, je možný pohľad na kopec Ondrejisko 

prípadne ešte záber trocha  v ľavo smerom ku Dobšinskej ľadovej jaskyni, kde v pravej časti snímku vidno iba časť Ondrejiska  . Pozri nasledovný záber :

Táto lokalita je zaujímavá aj tým, že je to množstvo významných prameňov. Hoci sa píše že Hron pramení pod Kráľovou hoľou, je to síce pravda, ale pravdou je aj to, že pramení práve z úbočia dobšinských kopcov. Inak znamenitá výborná pitná voda. Je tesne pod Sedlom Besník. Viď fotto :

V prostriedku tej poľnej cesty je prameň Hrona. V ľavej časti je masív smerom na úbočia Čuntavy.

Prameň Hrona vlastne vyteká z pravej časti svahu a to znamená, že sa zberá z  pod celkového masívu horstva Čuntava.

13. Od sedla Besník  smerom ku Dobš. ľadovej jaskyni sa dostávame na Pusté Pole.

Vzhľadom na rozsiahlosť materiálu, budem pokračovať v hornom okruhu v IX časti, teda od Pustého poľa.